Zapamätajte si báseň alebo jej časť.
Hory sú udupané, svahy holé!
Kto verí v tvoju starodávnu krásu?
Kam sa podela tvoja hrdosť?
Tam, kde je tvoje mrmlanie vetra stále,
Keď šušťalo lístie bieleho lesa
A staré borovice frčali, jahoda?
Kde sú tvoje vtáky, vtáčiky, vtáčiky,
Aké tiché je počúvať každé štebotanie?
Kde sú tvoje zvery, zvieratá, zvery?
Kde sú jaskyne, vatry a brlohy?
Všetci padli; len na vonkajšom bare
Zostalo pár šišiek!...
Narežeme ihličie, vetvičky a šišky
Slnko pečie zbytočnú oblasť,
Pri pohľade na to to vyzerá tak znepokojivo:
Ako keby bol palác schátraný, spálený,
Ako snehová búrka po páde mesta,
Je to ako hustá plnka!...
Miškán, to bývalo, ty ideš - je to až do očí bijúce;
Vat teip baví moje srdce, mám zlomené srdce,
Že aj keď si mal plné srdce, fajčil si viackrát:
Stojím tu v lese, na oblohe alebo v raji?!
Kamkoľvek sa pozriete, vždy je to krásne: zelené, štíhle, čisté!
Kdekoľvek sú prístavy, vždy je to roztomilé: uškatce si šúcha nos!
Kdekoľvek počúvate, vždy je to zábavné: špliechanie, bzučanie, kričanie!
Len to cítite, stále je to pokojné: pohladí srdce, zahrmí!
Rozložené sú mäkké machové lôžka
Vtiahne hlavu a olizuje, aby sa ho dotkol.
